"Neštandardne vysoká je nielen výška dane 50 % (podotýkam, že to je
ďalšia daň, popri ostatných daniach, ktoré takýto subjekt bude platiť),
ale aj spôsob, ako sa daň vypočíta," skonštatovala Galandová s tým,
že podľa návrhu sa zdaňovať má takzvaný nadlimitný zisk, ktorý ale nie
je skutočným ziskom, ktorý dotknutý podnikateľ dosiahne, ale číslo,
ktoré sa určí podľa vzorca v zákone. V skutočnosti však subjekt takýto
zisk nemusí dosiahnuť.
"Všetky tieto skutočnosti narážajú na ústavnoprávne mantinely, a tak,
ako je teraz daň navrhovaná, bude pravdepodobne predstavovať taký zásah
do ústavných práv daňovníka (najmä práva vlastniť majetok podľa článku
20 Ústavy), ktorý je v rozpore so zásadou proporcionality a má až
konfiškačné dôsledky," zhrnula Galandová.
Za nekoncepčné možno podľa nej označiť aj zavádzanie špecifického
zdaňovania pre úzky okruh daňovníkov, čím dochádza k deformácii na trhu.
Ak aj podnikateľ dosahuje vyššie zisky, štát by ho podľa odborníčky na
dane nemal sankcionovať, skôr naopak, mal by motivovať podnikateľov k
dosahovaniu vyšších ziskov. "Čím je podnikateľ úspešnejší a vyššie
zisky dosahuje, tým viac z tohto profituje aj štát, a to nielen vo forme
vyššej dane z príjmov toho podnikateľa, ale aj vo forme nových
pracovných miest, ktoré prinášajú vyššie dane z príjmov fyzických osôb," ilustrovala Galandová.
Štát by mal od výrobcov elektriny z jadrových zariadení žiadať 50 % sumy
vyrátanej ako súčin množstva vyrobenej elektriny v tomto jadrovom
zariadení a dodanej na trh s elektrinou za zdaňovacie obdobie vyjadrenej
v megawatthodinách a nadmerného zisku. Nadmerný zisk rezort
hospodárstva stanovil ako rozdiel priemerných cien elektrickej energie
na burze za obdobie od 1. januára roka, ktorý dva roky predchádza
rozhodujúcemu roku, do 30. júna roka, ktorý predchádza rozhodujúcemu
roku, a ekonomických nákladov na výrobu elektriny v jadrovom zariadení v
eurách za megawatthodinu.
Voči zákonu sa už ohradili Slovenské elektrárne (SE), nová daň by pre ne
bola likvidačná. Jej bankrot je otázkou niekoľkých týždňov, spoločnosti
dôjdu peniaze pravdepodobne v marci. Uviedol to vo štvrtok (10. 2.)
generálny riaditeľ elektrární Branislav Strýček.
Návrh legislatívy majú aktuálne na stole poslanci Národnej rady (NR) SR.
Vláda ju v stredu (9. 2.) poslala na prerokovanie parlamentu aj s
návrhom na skrátené legislatívne konanie.